Studs

Závrtné skrutky sú kolíky so závitom na oboch koncoch a bez hlavy. Jeden koniec sa natrvalo zaskrutkuje do vnútorného závitu v telese, druhý zostáva voľný ako čap, na ktorý sa nasadí pripájaný dielec a dotiahne maticou. Spoj sa tak rozoberá povolením matice, nie vykrúcaním skrutky – vnútorný závit v telese sa pri opakovaných demontážach nevyťahuje a nestrhne sa. Závrtná skrutka sa navyše správa ako vodiaci kolík, takže ťažký dielec pri montáži nespadne a sadne presne.

Typickým miestom nasadenia sú hlavy valcov a zberné potrubia motorov, príruby čerpadiel a armatúr, prevodovkové skrine, telesá kompresorov a všetko, čo je odliate z liatiny alebo z hliníkovej zliatiny. Siahajú po nich autoopravári a mechanici poľnohospodárskej techniky, strojní údržbári, montéri technologických celkov aj výrobcovia strojov. V sortimente ich nájdete v rámci kategórie skrutky v sekcii mechanické spojovacie prvky.

Typy a varianty

Závrtné skrutky sa rozlišujú predovšetkým podľa dĺžky zaskrutkovacieho konca, ktorá sa udáva násobkom priemeru závitu d. Tento údaj nie je kozmetika – vychádza z pevnosti materiálu, do ktorého sa skrutka zakrúca:

Materiály, triedy pevnosti a povrchové úpravy

Pri horúcich uzloch, napríklad na výfukovom potrubí, sa okrem pevnosti posudzuje aj správanie povrchovej úpravy pri teplote – galvanický zinok na dlhodobo horúcom mieste stráca ochrannú funkciu.

Použitie v praxi

Závrtná skrutka sa do telesa zakrúca nadoraz zaskrutkovacím koncom, nie tým, na ktorý príde matica. Bez špeciálneho závrtníka sa to rieši osvedčeným trikom: na voľný koniec sa naskrutkujú dve matice proti sebe (kontramatice), skrutka sa zakrúti za hornú maticu a matice sa potom povolia a zložia. Do hliníka a liatiny sa odporúča závit očistiť závitníkom, skontrolovať hĺbku diery a použiť montážnu pastu proti zadretiu. Pri demontáži sa povoľuje len matica – ak sa nasilu vykrúca celá skrutka, hrozí vytrhnutie závitu v drahom odliatku a následná oprava závitovou vložkou.

Ak spoj nepotrebuje trvalo osadený čap a stačí klasická rozoberateľná skrutka, siahnite po skrutkách so šesťhrannou hlavou alebo skrutkách s valcovou hlavou. Pre spoje s maticami na oboch koncoch sú vhodnejšie svorníky.

Na spoje, ktoré sa pravidelne rozoberajú a zároveň sú ukotvené v mäkšom materiáli – v liatinovom alebo hliníkovom odliatku. Skrutka zostáva natrvalo v telese a rozoberá sa len matica, takže vnútorný závit sa neopotrebúva. Typicky ide o hlavy valcov, výfukové zberače, príruby čerpadiel a armatúr či veká prevodoviek. Pomáha aj pri montáži, lebo vedie dielec do správnej polohy.

Líšia sa dĺžkou zaskrutkovacieho konca vo vzťahu k priemeru závitu. DIN 938 má približne 1 d a je určená do ocele, DIN 939 približne 1,25 d a mieri do sivej liatiny, DIN 835 približne 2 d a používa sa do hliníka a ľahkých zliatin. Čím mäkší materiál telesa, tým dlhší musí byť záber, aby závit uniesol rovnaké predpätie.

Na voľný koniec naskrutkujte dve matice a dotiahnite ich proti sebe. Kľúčom potom točte za hornú maticu – dvojica sa zablokuje a prenesie moment na skrutku. Po zaskrutkovaní nadoraz matice povoľte kľúčom nasadeným na spodnej a zložte ich. Rýchlejšie a šetrnejšie k závitu je použiť závrtník, ktorý skrutku zovrie bez poškodenia jej závitu.

Závrtná skrutka má jeden koniec určený na trvalé zaskrutkovanie do vnútorného závitu v telese a druhý pre maticu. Svorník je prechádzajúci prvok so závitom, ktorý sa prestrčí cez obidva spájané dielce a dotiahne maticami z oboch strán. Závrtná skrutka sa teda volí tam, kde je z druhej strany plný materiál a otvor je slepý.